MOTÁCI

V piatok poobede, po nie veľmi dlhom rozmýšľaní som sa rozhodla, ja Miročka , "užiť si víkend“. Keďže „ve dvou se to lépe táhne“, tak som si zaobstarala posily Majočku a Zdenočku.  Teraz sa s Vami podelím o dvojdňový zážitok s týmito dvomi ešte stále s.uč.

V sobotu ráno to začalo. Cieľom bola PREDNÁ MAGURA 1170 m.

Náš trojlístok sa rozrástol o Adu, takže v tento deň sme boli štvorlístok. Žeby pre šťastie? Asi na tom niečo pravda je....lebo.....možno ešte teraz by sme šľapali na Magurku.....Vec sa má totiž takto.....vysvetlím.....

Niekde za Partizánskou Ľupčou, neďaleko horárne, by mala začínať žltá značka už na spomínanú Prednú Maguru. Nebola tam. A tak sme sa trochu motali, motali až........ sme natrafili na domorodca so synom a jeden z nich nám povedal dobre idete (druhého som sa spýtala či môžeme dať auto k lesnému závodu pred ktorým sme stáli – jeho odpoveď bola áno) a tak som sa išla vrátiť po auto – ale ochotný domorodec ma k autu zaviezol a až v aute pri komunikácii sme zistili, že ideme úplne zle – smerovali sme na chatu Magurka, približne 20 km vzdialenú - takže sa mi snažil ukázať a vysvetliť kde je značka, čo som nie jasne pochopila, až pokým som si nestopla po jeho odchode iné auto – parádne terénne, inak s českou poznávacou značkou (predtým som telefónom zavolala trojlístok späť) ...v aute boli slovenskí chlapíci - s úsmevom a vtipom mi vysvetlili cestu .......nasledovne..... choďte ku vodojemu, tam by mala byť značka a keď nebude, tak odtiaľ treba ísť širokou traktorovou cestou až na vrchol a po ceste si oddýchnite na lavičkách.... ó, bože.... (tí chlapi ani netušili,  že idú len 4 baby a Ivan je mimo SR, takže traktorová cesta by nám veľmi nepomohla, pokiaľ nemám značku, neručím za výsledok).... auto odišlo so slabým zatrúbením na pozdrav, trojlístok sa úspešne vrátil a tak sme vyrazili.....Dopadlo to dobre, išli sme k vodojemu, našli sme aj žltú značku aj širokú traktorovú cestou a po nej (ale hlavne po žltej značke) sme sa pomalým tempom, prenádhernou prírodou v perfektom počasí dostali až na Prednú Maguru. Nádherný kopec, krásne výhľady, spev vtáčikov, pofukovanie vetríka – proste paráda. Tou istou cestou sme sa dostali aj naspäť ku autu a prvý deň sme mali úspešne za sebou.

Už len v trojlístku (bez Ady) sme sa v nedeľu dohodli dobyť LIPTOVSKÝ HRAD 999,9m. Opäť autom sme sa dopravili do Bukoviny, za dedinou sme zaparkovali a začali sme mierne stúpať cestou po červenej značke ku hradu. Opäť po pár metroch sme sa trošku pomotali a nevedeli sme podľa značky kam ísť – a tak sme sa vydali na prieskum: 2 do veľkého kopčeka a 1 pokračovala po ceste - zbytočne – mohli sme si ušetriť síl – stačilo vytiahnuť mapu a čítať z nej už pri smerovníku, ktorý sme nevedeli dešifrovať.Takže po zistení ako ďalej sme sa vrátili na pôvodnú cestu a pokračovali ďalej ..... po dlhej chvíli sa nám ukázala aj značka...... no a potom, už úplne bez problémov, sme sa dostali až na rebrík pod hradom – lepšie povedané zrúcaninou hradu. Takže hrad sme dobyli.Opäť bolo ukážkové počasie, výhľady, super nálada, jašteričky loziace po múriku na ktorom sme sedeli (raz si to jedna namierila aj cez moje nohy).Našli sme si kamaráta - malý 2,5 ročný Ajo – (inak riadne hyperaktívne dieťa).

Po oddychu sme sa vydali na cestu späť. Už cestou hore ku hradu sa Zdenočka nechala počuť, že cestu z hradu do Bukoviny pozná, trafí – keine problema. A my sme jej len prikyvovali – chyba, veľká chyba...... Motáci buďte obozretní pred takýmto Zdenočkiným vyhlásením – dokonca porazila aj Ivana. A v čom? ....... Ešte teraz sa divoké obyvateľstvo lesov v okolí Bukoviny čuduje kade to ten trojlístok kráčal dolu a to odvážnejšie obyvateľstvo to skúša s úžasom nad našou odvahou prejsť.....

Takže po poriadku......začalo to krásne....aj keď už zo začiatku nám to mohlo byť podozrivé....Bukovina dolu pod kopcom a my sme si to štrádovali do kopca aj keď krásneho, lúčneho a keď sme vyfučali hore boli opäť nádherné výhľady.....pokochali sme sa..... a po chvíli Zdenočka zahlásila že by sme sa mali už pustiť dolu horou a hľadala to správne miesto....našla.....veľmi ťažko sa to dá opísať.....predstavte si prudký kopec dolu plný polámaných, spílených stromov, výmoľov, jám, koreňov, kríkov pichľavých, vysokých aj nízkych – ako keby tam prešiel najväčší lesný traktor na svete s kalamitou, tornádom a čo ja viem s čím ešte ..... no a my sme sa týmto pustili dolu......najprv mi jeden koniec palice dal ranu do ruky, potom som spadla na zadok šmykom na kmeni bútľavého stromu, zapadla som do jamy medzi konármi popadaného ihličnatého stromu, ale stále som tie dve rehotajúce sa za mnou viedla a ukazovali im nástrahy cesty....tie sa inak vybúrili na mne....čo je však dôležité - prežili sme -  vyšli sme konečne na nejakú lúčku, ale potom opäť Zdenočka zahla do chŕštia a boli sme skoro tam, kde pred chvíľou.... a v tom chŕští čosi chrští......náš trojlístok.....pichalo nás všade, vyzerali sme ako divožienky, ale ešte stále sme sa rehotali perfektnej skratke...... :-DDD

Nabudúce Vám ju ukážem, kto je odvážny, nech skúsi.....ja idem 100% ne po ceste....inak neuveríte, ale my sme sa nakoniec predsa len dostali na normálnu cestu.... presne tam, kde sme sa ráno trochu pomotali......no a potom už len cesta ku autu, autom ku Zdenočkinmu milému domčeku, nasledovala prehliadka, spomínanie na tie najkrajšie chvíle v chŕští a skonštatovanie......užili sme si perfektný víkend....i keď bez väčšiny Motákov....ale......

Tieto akcie Vás v najbližších mesiacoch čakajú, samozrejme ak budete mať záujem – a verte, že sa už nebudeme motať – my to totiž už máme za sebou s krásnymi chvíľami v jarnej prírode....takže sa teším na naše ďalšie spoločné putovanie.....