MOTÁCI

Štvrtok: V rekordne nízkom počte sa stretli 4 (!) Motáci: Maťa, Kukinko, Ada a Maťo L. na stanici v LM (fajn, v skutočnosti Maťo nastúpil v Okoličnom). Po dlhočiznej ceste sme prišli k starej známej vlakovej stanici v Starej Ľubovni :D :D, trošku sme zaspomínali a počkali sme si na zrazový autobus, ktorý nás mal odviesť na miesto určenia. Po pol hodinke sme spatrili starú ošarpanú Karosu, ktorá bola v skutočnosti ešte horšia ako vyzerala. Našťastie sa cestou nerozsypala a úspešne sme dorazili do Ľubovnianskych Kúpeľov. Po príchode do hotela nastal ďalší šok, ktorý spôsobil vekový priemer. Vyzeralo to tam skôr ako zraz dôchodcov a nie zraz TOM. Aj napriek tomu sme sa postavili do MEGA rady na registráciu. Prekvapivo rýchlo sme sa dopracovali ku kľúčom od izieb a lístkom na raňajky. Ubytovali sme sa v sektore B po menšom nedopatrení so sektorom A :DDDD. Obzreli sme si izby a keďže nikto nebol ochotný spať spolu s Mirkou a Ivanom(ktorí mali prísť na druhý deň) na jednej izbe, tak sme jednu prístelku za sprievodu s riadnym hurhajom a smiechom premiestnili. Popri tejto show sme konečne spozorovali dáke mladé a známe tváre, bola to Rýchla rota J. Po márnej snahe zohnať niečo od zub na hoteli sme si objednali pizzu zo Starej Ľubovne. Plný a spokojný s večerou sme sa rozhodli, že ideme na bazén. Keďže sme mali celý bazén pre seba, tak sme odplávali asi dve dĺžky. Nenormálne sme sa unavili a skončilo to tak, že na bazéne sme boli 10 minút a v sprche 40. Po viac menej vydarenom dni, keďže sme nemali inú možnosť, sme si objednali taxík na piatkové ráno, aby sme sa mali ako dostať do SĽ. Ešte krátka návšteva dospelej časti Rýchlej roty a dobrú noc.
Piatok: Ráno, poznačený skorým vstávaním, sme sa  došuchtali na raňajky (párok+horčica, džem+maslo, neidentifikovateľná pomazánka, pečivo, káva, čaj, mlieko). Najedení a pobalení sme prišli (prekvapivo) načas k už čakajúcemu taxíku. Cestou na stanicu sme skoro zrazili srnku (ale od srnky to malo ďaleko, bolo to veľké ako teľa) ale inak cesta prebehla bez väčších zaváhaní . V Lomnici si Lomňo (:DD) požičal lyže, lyžiarky a palice a hor sa na svah. Celý deň sme lyžovali, užívali si nádherné počasie a odhalili sme v Maťovi skrytý talent na lyžovanie. Cestou z Lomnice sme totálne vyhladovaný kuli plány na zvyšok dňa. Keďže Ivan a Mirka(ktorí išli autom) mali čas príchodu do SĽ zhodný s tým našim vlakovým, tak nám to perfektne vychádzalo. Maťa a Ada nastúpili v SĽ do auta k Ivanovi a Mirke, kým Maťo a Lukáš išli hľadať reštiku do mesta. V hoteli sme povykladali lyže a batohy, Mirku s Ivanom sme nechali na pospas samým sebe a Ada, Maťa šli autom späť so SĽ, kde sa stretli s chalanmi, ktorí už našli skvelú čínsku reštauráciu. Najedli sme sa a vrátili sa do hotela. Kde sme si hneď zobrali plavky a šli na bazén, ktorý bol tentoraz plnší (asi preto, že už nebolo otvorenie zrazu ako minule:D). Tak sme to hneď otočili a na oplátku sme strávili pol hodinku v sprchách. Ešte sme šli pozrieť na diskotéky, ale ani tá pre mládež nie to ešte tá pre dospelých sa nám nepozdávala, tak sme to zapichli na izbe a po „chvíli“  kecania sme šli spať.
Sobota: Raňajky pozostávali z toho istého akurát nátierka sa tvárila inak. Keď sme dojedli,  odpratali sme sa na izbu, kde sme sa dohodli, že budeme lyžovať 4 hodinky na svahu, ktorý bol hneď za hotelom. Kým lyžiari lyžovali, nelyžiari (Maťo, Ivan) si to vymakali pešo hore svahom. Celý nadšený z načatého dňa sme zase nechali Mirku s Ivanom na hoteli, zrejme boli na prechádzke ku Veimutovke (dáka slávna borovica:DD), ale dôkazy o tom nemáme (no fajn možno tie fotky :DDD). Zvyšok sa rozhodol, že pôjde na Ľubovniansky hrad. Maťa sa opäť chopila volantu a ostatní s falošnými úsmevmi ju nasledovali J. Na hrade sme natrafili na veľmi vzdelaného, ukecaného a obšírneho sprievodcu. Takže sme vydržali a vymrzli možno polovicu jeho dlhočizného výkladu a spakovali sme sa smer, tentoraz talianska reštika a fajné cestoviny. Potom sme vyštartovali opäť smer hotel, kde sme sa viac menej dohodli(však Maťka :DD), že na bazén už nezavítame :D. Tak sme si užili posledný večer len tak poflakovaním sa po hoteli. No dobre, v skutočnosti sme všetok čas strávili v detskom kútiku, kde sme sa obhadzovali loptičkami a skladali mega puzzle :DD ( však Maťo), proste sme sa našli :DD.
Nedeľa: Ráno, dačo po 9:00 nás (ešte mladú časť) zobudilo náhlivé klopanie na dvere izby, ktoré sprevádzalo kričanie, že raňajky sú len do deviatej. Tak sme sa voľky-nevoľky vytrepali z postelí a zbehli do Jedálne ako už tradične v pyžamáchJ. A zistili sme že jedáleň je totálne preplnená a nevyzerá, že by sa práve zatvárala. Nechápavo sme na seba pozreli, že čo to klopanie malo znamenať, ale nechali sme to tak a vrhli sme sa na raňajky. Tentoraz vymenili párok za vajíčko a pridali vianočku (asi na rozlúčku). Najedení sme sa pobalili, dali izby do toho istého stavu ako boli (v podstate :D), zakývali na rozlúčku Ivanovi a Mirke(išli autom) a vydali sme sa na pospas šialeným turistom na dôchodku, ktorí bojovali o to, aby mohli v autobuse sedieť, aj keď cesta trvala len 10 minút. Na stanici sme sa vyslobodili z pazúrov preplneného autobusu a počkali sme si hodinku na vlak smerujúci domov. Potom nás čakala už len tichá ničím nerušená cesta, počas ktorej sme rozmýšľali nad ďalším podareným zimným zrazom.